Moje skúsenosti s Linuxom ako hlavným OS na PC (a čo ďalej?)

Autor: Branislav Sebastián Bučko | 26.12.2020 o 20:38 | Karma článku: 4,94 | Prečítané:  1494x

Keďže sa blíži koniec roka, každý sa bude snažiť bilancovať jeho klady, aj zápory. Na začiatku roka nás zasiahla pandémia vírusu COVID-19, ktorá nám ukázala, že je potrebné vedieť pracovať s technológiami, vedieť ich využívať, aj 

to, že je potrebné zabezpečiť hardvérové, ale aj softvérové zabezpečenie PC. Najlepšie za čo najnižšie náklady. Dlho som rozmýšľal, čím nahradiť „dosluhujúcu“ Windows 7, keďže nemám v záujme používať Windows 10 (viem, existuje Windows 8.1, ktorý je v podstate totožný ako Windows 7, ale naň jednak nemám licenciu a jednak som nejako nemal záujem predlžovať agóniu môjho „prechodu na novší operačný systém“). Nevravím, že som nebol spokojný s Win 7, bol, a veľmi. Časom som ale premýšľal, či neskúsim niečo nové.

Začal som teda pokukovať po Linuxe. Prečítal som veľa diskusných fór, ktoré boli pre a proti. Prečítal som veľa názorov, ktorú distribúciu mám pre desktop zvoliť – aj pre, aj proti. Prečítal som veľa porovnaní, prečo ten alebo onen Linux by bol pre mňa to pravé orechové. Začal som teda skúšať, ktorý Linux by mi vyhovoval viac, aj keď to nebolo bez kompromisov. Sám som dávnejšie napísal blog ohľadom Linuxu Mint, pozri Windows 10? Linux! . Chcel som ho rozšíriť a pokračovať, no nikdy som sa k tomu nedostal. Za ten čas sa toho trochu viac zmenilo. Tento článok píšem ako obyčajný domáci nenáročný používateľ, ktorý PC nepoužíva na nič špeciálne.

Najprv trochu o tom, aké že to železo (viem, že trochu staršie, no pre mňa stále použiteľné) mám v PC: 
    • Základná doska: ASUS B250M-C PRO, 
    • Procesor: Intel Core i7-6700 (nedávno upgradovaný z i5-6600; táto „i7mička“ má výkon  porovnateľný s dnes mainstreamovým CPU AMD Ryzen 5 3400G, takže niekoľko rokov by PC mohlo ešte stačiť. Zdroj porovnania na tomto webe), 
  • Grafická karta: PNY GeForce GT 1030 2GB GDDR5 Low Profile (výkon je +/- porovnateľný s grafickým jadrom RX Vega 11 integrovaným v CPU Ryzen 5 3400G. Zdroj porovnania na tomto webe), 
    • RAM: 32 GB DDR4 2133 MHz (2x16GB) – kvôli virtualizácii (mám tam Windows 10),
    • SSD: Samsung 860 PRO SATAIII 2,5“ 256 GB, HDD: 4 TB Western Digital 5400 rpm, 
    • Zdroj: Seasonic SSP-350GT 350W
    • Wi-fi adaptér: TP-Link TL-WN725N, Bluetooth adaptér: ASUS USB BT-400, 
    • Tlačiareň: HP LaserJet Pro MFP M-26nw, 
    • Zvuková karta:  Creative Sound Blaster Audigy FX, 
    • Webkamera: Genius WideCam F100, 
  • Router Mikrotik RB952Ui-5ac2nD, USB set klávesnica a myš značky E-BLUE (bez LED podsvietenia) a NAS zn. WD MyCloud EX2 Ultra 8 TB. 
    • 27“ FullHD monitor Philips, vrátane VESA držiaku Arctic Z1 Basic + 32“ HD Ready (1368x768) plazmová TV Philips pripojená DVI-HDMI káblom a i-tec USB 3.0 7 portový hub. 

Popravde, nemal som problém nájsť alternatívny Windows softvér, ktorý by mi fungoval aj na Linuxe, keďže už dlhodobo dávam prednosť Open-source softvéru na svojom PC. Skôr to bolo o tom, že som si musel na Linux zvyknúť. Že to nie je o tom, že hurá, stiahnem si nejaký softvér z internetu a nainštalujem ho. Musel som sa však vzdať pre mňa perfektného programu Total Commander, bez ktorého som si nevedel predstaviť svoj PC život. Dnes používam Double Commander alebo mc v Termináli. Nevedel som sa „zbaviť“ tak jednoduchého a prehľadného programu Skicár, ktorý podľa mňa v jednoduchosti a rýchlosti použitia nemá na Linuxe (ani na Windowse) náhradu, ale dnes používam namiesto neho program Krita.  

Linux „užívanie“ som začal, pravdaže, s originál Ubuntu, vtedy ešte s prostredím Unity. Popravde – absolútne sa nepáčilo. Neviem prečo, ale mal som pocit, že je to veľmi nestabilný OS a nepáčilo sa mi ani to prostredie – „launcher“ na celú obrazovku nie je nič pre mňa (viem, existujú aj iné „príchute“ Ubuntu, ale jednoducho som naň zanevrel). Nemal som však zásadné problémy ani s detekciou hardvéru, ani s inštaláciou programov, no proste celé to prostredie mi pripadalo viac neodladené a nestabilnejšie, než Windows 10 v nejakej Alpha verzii. Prešiel som teda na ďalší OS z ponuky pre začiatočníkov – Linux Mint Cinnamon (viem, základ je na Ubuntu :-)).

Inštalácia Mintu bola bez problémov, softvér som používal rovnaký, ako na Ubuntu, nemal som závažnejšie problémy, a to ani s ovládačmi. Pracovalo sa mi na ňom vcelku OK, nemal som závažnejšie problémy. Potom ešte Fedoru s prostredím MATE (tiež mi vcelku vyhovovala), nakoniec som však prešiel na distribúciu Manjaro s prostredím Xfce a zotrval na distribúcii Manjaro s Xfce. Podpichovalo ma aj KDE, ale akosi som s tým Xfce spokojný, a išiel by som proti svojmu presvedčeniu, že „čo funguje, nechaj na pokoji“.

Manjaro distribúciu som si zvolil preto (a aj vďaka tomu si ma Manjaro získalo), že má v sebe dostupný AUR, kde sa nachádza nepreberné množstvo softvéru, ktorý je možné nainštalovať takpovediac jedným kliknutím myši. V podstate som nenašiel jediný Open-source softvér, ktorý by sa nenachádzal v správcovi balíkov. Dnes už nenastáva situácia, kedy by som nenašiel softvér zodpovedajúci mojim potrebám. Áno, existuje jeden program, maximálne štyri (keď si to tak vezmem), za ktoré som nenašiel náhradu, a to: Microsoft OneDrive (dnes používam Dropbox), Microsoft Office (pre mňa dosť zásadný softvér a nenašiel som zatiaľ zodpovedajúcu alternatívu, používam ho teda cez WINE), Abbyy Finereader (ten mi až tak nechýba) a Microsoft Edge (to som vyriešil prechodom na prehliadač Vivaldi). Dokonca aj WinBox pre Mikrotik som našiel v repozitároch Manjara, rovnako tak aj Microsoft Fonty (Times a pod.).

Pre mňa je to OS, ktorý jednoducho funguje – zapnem PC, vyhľadám softvér, nainštalujem a jednoducho ide. Potrebujem pracovať, písať a pod. – funguje. Potom sa mi len v rohu ukáže ikonka, že sú k dispozícii aktualizácie. Ešte aj predvolený vzhľad Manjara mi vyhovuje; jediné, čo som na jeho vzhľade upravoval, bolo pozadie plochy.

Asi jediný program, na ktorý som si však dodnes na Linuxe nezvykol (asi aj preto, že mám stále nainštalovaný MS Office prostredníctvom WINE), je LibreOffice, najmä jeho Writer (textové dokumenty spracovávam na PC dosť často). Akosi sa mi zdá, že je dosť komplikované sa v ňom orientovať a všeobecne, používať ho (paradoxne, tento blog píšem vo Writeri :-),). Najmä formátovanie nadpisov, čísel strán (číslované a nečíslované strany) a vlastne celá tá ergonómia toho programu sa mi zdá nejaká divná a komplikovaná. Možno je to naozaj preto, že používam doteraz MS Office.

Keby som mal stručne zhrnúť klady, prečo Linux používam, napísal by som ich asi do týchto bodov:
    1. Linux vie cca. 98% toho, čo potrebujem. Väčšina softvéru, vecí a programov sa presunula na internet (námatkovo vyberiem nepotrebnosť propretiárnych technológií typu Flash, Youtube funguje v akomkoľvek internetovom prehliadači, rovnako tak Facebook, „dištančné veci“ fungujú spoľahlivo aj v prehliadači a Zoom funguje aj v Linuxe). Niektoré veci som prechodom na Linux prestal používať úplne (PC hry). Veľa softvéru, ktorý som používal už na Windowse.
    2. Linux sa používa jednoduchšie, než Windows – ak sa nejaký problém, predsa len vyskytne, nie je problém nájsť rýchlo akýkoľvek návod, ktorý by problém vyriešil. Navyše, väčšinou stačí pár príkazov v termináli a je po probléme. Väčšinou však nie je potrebné riešiť nič, zväčša všetko funguje nejako samo.
    3. Som spokojný. Mám operačný systém, ktorý funguje, tak ako si to predstavujem a nemám potrebu ho meniť. A je nepodstatné, či operačným systémom nazveme Windows 10, Manjaro, Ubuntu, či MacOS. Dôležitá je absencia túžby po zmene systému.
    4. Páči sa mi, keď je vo veciach poriadok. Pre mňa je dôležité, že v tom systéme je nejaký poriadok, hierarchia, stabilita, či ako to mám nazvať. Všetky programy, ktoré potrebujem, stiahnem zo správcu softvéru (balíkov) alebo ich spustím v prehliadači. Rovnakým spôsobom ich, aj operačný systém samotný, viem pohodlne a nenásilne aktualizovať. A v čase, ktorý mi vyhovuje.
    5. GUI mi príde na Linuxe komplexnejšie, konzistentnejšie, než Windows 10 (tam mi to pripadá, akoby to kreslili ľudia s ADHD – rozbité a nedokončené, tu nás napadne jedno, tu druhé, tu si myslíme, že by to mohlo byť tak...). Linuxové prostredia mi všeobecne prídu ucelenejšie. Z Linuxových prostredí sa mi ako jediné vyslovene nepáči Gnome 3. Najviac sa mi páči Xfce a Mate.

Zápory používania Linuxu:
    1. Musel som sa vzdať svojho obľúbeného Total Commandera a (čiastočne) aj balíka Microsoft Office.
    2. Problém (pre mňa celkom zaujímavý) nastáva aj vtedy, keď používam lokalitu Microsoft Office Online. Je to celkom použiteľné, podobá sa to Officu z desktopu, ale (ako som už vyššie spomínal, dosť píšem vo Worde) neviem vôbec zmeniť alebo upraviť predvolené štýly (napr. Nadpis 1, Názov…). Pri dohľadaní informácií na internete, keď chcem upravovať štýly, musím si najprv nainštalovať riadny MS Office, nahrať súbor do OneDrive a až potom môžem pracovať s týmito štýlmi. Dosť veľká somarina. (Zdroj: Microsoft Community Answers)
    3. Nutnosť používať LibreOffice, s ktorým som sa do dnešného dňa príliš nestotožnil. Najmä s jeho ovládaním – nuž, som asi príliš „navyknutý“ na MS Office.
    4. Na niektoré weby (typicky štátnej správy) je potrebný aj v dnešnej dobe Internet Explorer. Mám však doplnok v prehliadači, ktorý spustenie webu umožňuje. Nefunguje však vždy korektne.
   5. Nutnosť niektorý softvér virtualizovať vo virtuálnej mašine - napr. práve Internet Explorer (používam na to Gnome Boxy).
    6. Neexistencia „oficiálneho“ programu, ktorý by vedel spolupracovať s Microsoft OneDrive.
    7. Nutnosť voľby zvukového vstupu v PulseAudio, keď chcem zvoliť výstup zvuku na HDMI na TV.

Ak by som mal všetko zhrnúť, čo mi Linux dal alebo vzal, zhrnúť čas, ktorý som venoval „učeniu“ sa práce s Linuxom mi nepríde ako premrhaný. Áno, stálo to kopu energie, „nervov“. Naučil som sa viac hodnotiť, analyzovať, premýšľať, čítať s porozumením, zlepšil som sa v angličtine, pýtať sa, spomaliť, nechať nefungujúce veci na druhý deň (čiže neriešiť ich hneď pod minútu), ktoré som „zázrakom“ na druhý deň aj sprevádzkoval. Naučil som sa „nepirátiť“ softvér, že nepotrebujem „gaming“ príslušenstvo, ale viac venovať svoju pozornosť funkčnosti celého „pracoviska“.

Viac-menej, Manjaro (Linux) mi, ako bežnému domácemu používateľovi, dáva presne to, čo od PC vyžadujem a potrebujem (je však pravda, že Microsoft už začína Linux implementovať aj do Windowsov, čo je (za mňa) správny krok, i keď bežný domáci užívateľ o takýchto krokoch asi ani nevie). Ráno PC zapnem – funguje mi, večer vypnem a na druhý deň ráno ho znova zapnem.

Časom som zistil, že nepotrebujem to najmodernejšie PC v cenovej hladine +/- 1000€ na to, aby mi slúžilo a aby som s ním pracoval. Dnes mám PC o čosi staršie, no stále dobre slúžiace. A to je pre mňa najhlavnejšie/najdôležitejšie.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Slovensko sa rozdelí. Čo bude nasledovať po plošnom testovaní?

Mestá chcú o ďalšom testovaní ešte rokovať.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

ĽSNS: Hodnotová bitka o sedem miliónov

Možno sa ich za tie peniaze aspoň zbavíme.


Už ste čítali?